„V EÚ sa ročne vyhodí v priemere 127 kg potravín na obyvateľa, z čoho viac ako polovicu má na svedomí plytvanie v domácnostiach.“ (Zdroj: EUROSTAT, 2023)

Odhaduje sa, že od roku 1974 sa plytvanie potravinami celosvetovo zvýšilo až o polovicu. Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) skončí ako odpad viac ako tretina celosvetovo vyprodukovaných potravín určených pre ľudskú výživu. To predstavuje takmer 2 miliardy ton za rok a to napriek tomu, že 830 miliónov ľudí na svete trpí chronickým hladom. Ak to takto pôjde ďalej, do roku 2050 by sme mali zvýšiť produkciu potravín o viac ako 60 %, aby sme boli schopní nakŕmiť rastúcu populáciu.

Potravinami sa plytvá naprieč celým dodávateľským reťazcom, od počiatočnej poľnohospodárskej produkcie až po konečnú spotrebu v domácnostiach. Za najväčšie straty však môžu spotrebitelia.

Podľa FAO končí v koši:

30 % všetkých obilnín,

20 % mliečnych výrobkov,

45 % zeleniny a ovocia,

20 % olejnatých semien a strukovín,

35 % rýb a plodov mora,

45 % koreňovej zeleniny a hľúz,

20 % mäsa.

K potravinovému odpadu sa viažu aj ďalšie problémy. Plytvanie jedlom je spojené aj s plytvaním inými zdrojmi – hodnota potravín, ktoré každý rok končia ako odpad, sa pohybuje vo výške okolo 990 miliárd dolárov v prepočte na výrobnú cenu. Okrem straty peňazí takto prichádzame aj o prírodné zdroje ako je voda, pôda či energie, ktoré sa spotrebujú na výrobu týchto potravín. Súčasné množstvo potravinového odpadu je také veľké, že by dokázalo nakŕmiť všetkých hladujúcich na svete. Štyrikrát.

Ako je na tom Slovensko? Slováci vyprodukujú ročne približne 455 587 ton potravinového odpadu. V roku 2016 vyhodilo 5 obchodných reťazcov dokopy 15 tisíc ton použiteľných potravín, pričom na Slovensku žije 660 tisíc ľudí na hranici príjmovej chudoby. Vo veľkom však plytvajú najmä domácnosti. Priemerný obyvateľ Slovenska ročne vyprodukuje 83 kg potravinového odpadu, z toho domácnostiam sa pripisuje približne 65 kg. Až 9 % domácností vyhadzuje potraviny denne. Najčastejšie končia ako odpad ovocie a zelenina, následne chlieb a pečivo a tiež varené jedlo. (zdroj: OZ Free Food, 2021; FUSIONS, 2016; EUROSTAT 2023; MŽP, 2020; ŠÚ SR, 2021; FAO, 2022;)

Tipy a triky

Ako predchádzať vzniku potravinového odpadu?

  1. Namiesto veľkých nákupov robme menšie nákupy viackrát do týždňa

  2. Nákupy si plánujme – pred cestou do obchodu si urobme zoznam toho, čo potrebujeme

    tipy a triky
    Zdroj: Archív SAŽP

  3. Nenakupujme hladní 😀

  4. Uprednostnime lokálne a kvalitné potraviny

  5. Potraviny správne skladujme

  6. Sledujme, čo máme v chladničke alebo špajzi, majme prehľad o trvanlivosti potravín a tie pred dátumom spotreby umiestňujme dopredu na skoré skonzumovanie

  7. Zvyšky potravín využívajme, buďme pritom kreatívni

  8. Ak je to možné, využívajme tzv. „komunitné chladničky“

  9. Zvyšky potravín, ktoré nedojeme, si zabaľme so sebou a dojedzme ich doma alebo v práci

  10. Ak je to možné, zvyšky z kuchyne kompostujme (viac o kompostovaní TU).

Čo znamená plytvať?

Pozrite si veľmi výstižné video k tejto téme na príklade „cesty životom jahody“ https://www.youtube.com/watch?v=uTaFYF1nA4c

Viac informácií