Tak ako pri inom type nákupov je dobré si v prvom rade zodpovedať základnú otázku: Čo
nové naozaj potrebujem? Predtým ako sa vyberieme nakupovať, pozrime sa najskôr do skríň,
či a aký kúsok oblečenia naozaj potrebujeme.
Pomalosť v móde dnes prináša myšlienku menej vlastniť. To, čo si do šatníka raz dáme, by
malo byť síce možno drahšie, ale kvalitné oblečenie. K tomu sa viaže šikovná fráza - Kto
kupuje lacno, kupuje dva krát. Podporujme v prvom rade lokálnych výrobcov a okrem
prispievania do miestnej ekonomiky máme zaručené, že ten kto nám šaty ušije, bude
pracovať v iných pracovných podmienkach ako to býva pri pracovníkoch z nadnárodných
módnych reťazcov. Prispejeme tiež k obmedzeniu prepravy, ktorá je často zložitá a zdĺhavá,
a má negatívny vplyv na životné prostredie a naše zdravie.
Existujú tiež obchody s prešívaným oblečením alebo si staré veci môžeme dať prešiť
u krajčírov, ktorí nám oblečenie opäť upravia na mieru. Opravujme svoje veci a využívajme
služby na opravy oblečenia a obuvi.
Heslo „dvakrát meraj a raz rež“ platí aj pri nakupovaní textílií ako sú závesy, koberce, poťahy
na vankúše či stoličky, a iné. Napríklad snímateľné poťahy na stoličkách a sedačkách môžeme
ľahko prať, často sú obojstranné s rôznymi motívmi, takže nám dlho vydržia a zároveň nás tak
skoro neomrzia.
Vyhľadávajme oblečenie, ktoré je certifikované značkou fair trade, v preklade doslovne
férový obchod.
Táto certifikácia zabezpečuje prácu v humánnych podmienkach pre
pracovníkov. Okrem toho existuje mnoho certifikátov, ktoré zabezpečujú podmienky výroby
znižujúce záťaž na životné prostredie. Upriamujú pozornosť napríklad na to, ako sa
spracováva materiál alebo z akej farmy samotná surovina pochádza. Nie sme tak bohatí, aby
sme si kupovali lacné veci, hovorí sa.
Existujú však tiež alternatívy, ktoré nie sú ani nákladné a ich využívanie je veľmi prospešné.
Sú to second-handy alebo swapové akcie (príklad – Zóna bez peňazí), kde si vymieňame
kúsky zo svojho šatníka s inými. Podobnú akciu si môžeme sami zorganizovať a pri vyraďovaní
oblečenia oslovíme svojich kamarátov a kamarátky, ktoré u nás možno nájdu práve to, čo im
v šatníku chýba.
Ďalšou možnosťou je darovanie oblečenia alebo predaj hodnotnejších kusov prostredníctvom
on-line bazárov, či účasť na blšom trhu, kde môžeme posunúť ďalším majiteľom nielen svoje
nenosené oblečenie, ale aj iné nepotrebné veci z domácnosti.
Dôležitou súčasťou udržateľnej módy je vedieť sa o naše oblečenie postarať. Dodržujme
odporúčania výrobcov, perme oblečenie naruby, sušme ho na vzduchu, ale nie na priamom
slnku, čistime si pravidelne topánky, opravme si zips, prešime zničený suchý zips. To všetko
pomôže k tomu, aby nám oblečenie vydržalo dlhšie.
Upcyklujme. Zo starého trička si môžeme napríklad spraviť látkovú tašku. Poškodené detské
tričko môžeme rozstrihnúť a použiť ako podbradník.
Možností využitia nepotrebného textilu sú nekonečné. Pre inšpiráciu si môžete zájsť
napríklad aj na stránky artmama.sk (tričká, nohavice) alebo na stránky pinterest.com.
Staršie tričká či nohavice, ale aj iné kusy textilu napr. s poškodením farby alebo s fľakom
môžeme oživiť farbami na textil a kreatívnym batikovaním. Batikovanie je zábava
a vdychujeme ním oblečeniu nový život.
A ak nám už oblečenie nevyhovuje, darujme ho kamarátom, charite, prípadne ho vytrieďme
vhodením do kontajnera na textil, vymeňme, ponúknime ho cez internetové portály za
odvoz alebo cez sociálne siete…. Možností je veľa a bolo by nezmyselné, ak by skončilo na
skládke.
Zdroj: archív SAŽP
Vedeli ste, že…
Na výrobu jednej fleecovej bundy stačí približne 30 PET fliaš. Z odpadového textilu ale
môžeme vyrobiť aj deky, koberce, materiály pre rôzne upratovacie pomôcky, a pod. Aj
z tohto dôvodu je dobré cielene vyhľadávať a uprednostňovať výrobky z recyklovaných
materiálov.
Prírodné vlákna sú získavané z prírodných plodín a chovaných zvierat. Ide o obnoviteľný
materiál. Avšak napríklad najpopulárnejší materiál – bavlna – pri pestovaní spotrebuje
obrovské množstvo vody a je chemicky najošetrovanejšou plodinou vôbec, nakoľko je veľmi
citlivá. Dnes už poznáme viacero alternatív. Napríklad vlna je materiál pevnejší, konopné
oblečenie je veľmi ekologické, pretože okrem iného nie je potrebné ho chemicky ošetrovať.
V Čechách má dokonca jej pestovanie dlhoročnú tradíciu. Pri pestovaní bambusu tiež nie je
potrebné špeciálne ošetrovanie a oblečenie z neho je veľmi priedušné a má veľkú absorpčnú
schopnosť, preto je vhodné na výrobu spodného prádla a ponožiek.
Možnosť nakúpiť si lacné oblečenie máme často vďaka lacnej pracovnej sile a nízkym
environmentálnym štandardom v krajinách tretieho sveta. Kým v roku 1970 patrili medzi
najväčších vývozcov oblečenia Japonsko, Veľká Británia, Kanada, Taliansko či Francúzsko,
v súčasnosti sú nimi Čína, Kambodža, Bangladéš, Pakistan a Mexiko. Tlak na cenu a neustála
potreba zvyšovať zisk spôsobujú, že sa šetrí predovšetkým vo výrobnej fáze. Výsledkom sú
neľudské podmienky v továrňach, slabá ochrana práv a zdravia zamestnancov a znečisťovanie
prírody v jej okolí.
Prírodné vlákna musia prejsť zložitými procesmi, kým sa z nich stane naše oblečenie, a po
týchto úpravách ich už nie je možné kompostovať. Je dôležité naše vyradené oblečenie
dôsledne triediť a nevyhadzovať ho do koša pre zmesový odpad.
Čo znamená plytvať?
Za posledných 20 rokov sa v USA textilný odpad zvýšil o polovicu, čo predstavuje približne 40
kg oblečenia na osobu ročne. Likvidácia takéhoto odpadu je náročná nielen finančne, ale
predstavuje aj veľkú environmentálnu záťaž. Podľa kvality materiálu sa následne vyváža do
celého sveta. V USA jednoducho nie je toľko ľudí v núdzi, aby sa všetko oblečenie rozdelilo
pre charitu.
Veľká časť textilného priemyslu sa zhlukuje do konglomerátov, ktoré zarábajú miliardy a
udávajú trendy, medzi ktoré patrí aj tzv. rýchla móda. Globálna výroba, predaj a sezónnosť
spôsobujú, že sa v predajniach mení tovar aj viackrát za mesiac. Znižuje sa cena a kvalita
a zvyšuje sa množstvo surovín, vody, pesticídov, chemikálií, energie na výrobu. Napokon sa
hromadí aj odpad.
V EÚ sa jeden spotrebiteľ zbaví v priemere asi 11 kg textilu za rok, pričom neustále narastá
vývoz použitých odevov najmä do krajín východnej Európy, Ázie a Afriky. Zvyšok sa väčšinou
spáli alebo uloží na skládky a miera recyklácie textilu je nízka.
Čo s textilným odpadom?
Kam s vyradeným oblečením? Tu nájdete tipy na spôsob, akým sa môžete zbaviť vašich vyradených
odevov a odpadového textilu, ktorý u vás už nemá ďalšie využitie:
Zaniesť ho do najbližšieho kontajnera na zber textilu. Odtiaľ bude odvezený na dotriedenie
a opätovné použitie. Informácie o tom, kde je možné odovzdať nepotrebné oblečenie nájdete aj
v cirkulárnych mapách väčších slovenských miest na tomto odkaze:
https://www.incien.sk/publikacie-incien/cirkularne-mapy/.
Vymeniť, predať alebo darovať rodine či známym, na lokálnych swapových (výmenných)
podujatiach, blších trhoch, v najbližšej Zóne bez peňazí, na internetových portáloch (napríklad Bazoš,
Podaj ďalej, Nosene, Modrý koník, Bazár, Inzercia) alebo v burzách na sociálnych sieťach.
Odpadový textil a oblečenie nevhodné na ďalšie nosenie môžete odniesť do zberného dvora
v meste /obci, odkiaľ pôjde na materiálovú recykláciu alebo energetické zhodnotenie.
Niektoré módne značky (napr. H&M, ZARA) organizujú prostredníctvom svojich predajní zber
šatstva. Aktuálne informácie nájdete na internete (napr. vyhľadávaním „zber oblečenia“) alebo
priamo v predajniach.
Obráťte sa na lokálne charitatívne centrum, materské centrum, domov sociálnych služieb, pobočku
červeného kríža, detský domov, občianske združenia zamerané na charitatívnu činnosť, organizácie
pre ľudí bez domova či na azylové domy, kde môže byť vaša pomoc darovaním oblečenia veľmi
vítaná.
Od 1.1.2025 majú samosprávy povinnosť zabezpečiť vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov pre textil. Zároveň by mali upraviť Všeobecne záväzné nariadenie (“o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi”), v ktorom uvedú podrobnosti o systéme triedeného zberu odpadu z textilu, a tiež by mali zverejniť zrozumiteľný popis tohto systému na svojej webovej stránke.
