„V prípade vermikompostéra platí, že 0,5kg dážďoviek spotrebuje denne približne 0,25kg odpadu.“
Rozlišujeme bioodpad záhradný a kuchynský.
Záhradný bioodpad je odpad, ktorý nám vzniká z údržby záhrady: tráva, lístie, konáre, seno, ovocie a zelenina, ktoré sú zvyškami z pestovania.
Kuchynské bioodpady tvoria odpady, ktoré nám vznikajú v domácnosti pri príprave jedla: šupky z ovocia, zeleniny, kôstky, škrupiny z vajíčok, zvyšky rastlinnej stravy.
Bioodpad, ktorý nám v našej domácnosti vzniká môžeme ukladať do hnedej nádoby a nechať si ho odviesť zberovou spoločnosťou k spracovateľovi bioodpadu („veľký cyklus“).
Druhým spôsobom je domáce kompostovanie („malý cyklus“). Kompostovanie je forma predchádzania vzniku odpadov, ktorá znižuje našu ekologickú stopu tým, že samotnému biologicky rozložiteľnému odpadu predchádzame (nepotrebujeme zber, zvoz a spracovanie) a zároveň si sami vytvárame užitočné hnojivo.
(Schému k malému a veľkému cyklu spracovania biologicky rozložiteľného odpadu si môžete pozrieť napríklad na strane 7 v tomto reporte zo stránok www.compostnetwork.info)
Kompostovanie je riadený proces spracovania bioodpadu. Výsledkom je kompost - organické hnojivo, ktoré potom môžeme používať v našej záhrade, pri pestovaní bytových rastlín, alebo aplikovať ho vo svojom najbližšom okolí (napr. zeleň v okolí našej bytovky). Aplikovaním kompostu pôde odovzdávame vzácne živiny, ktoré potrebuje, a ktoré sme jej pri pestovaní našich potravín zobrali.
Predchádzať odpadu kompostovaním môžeme prostredníctvom:
- domáceho kompostovania na dvore či záhrade:
http://www.minzp.sk/files/odbor-odpadoveho-hospodarstva/kompostovanie.pdf
- komunitného kompostovania:
http://www.minzp.sk/files/odbor-odpadoveho-hospodarstva/komunitne-kompostovanie.pdf
- interiérového kompostovania: v byte môžeme mať vermikompostér s dážďovkami, elektrický kompostér alebo kompostér, do ktorého okrem jedla pridávame zmes s mikroorganizmami. Voľba vhodného typu kompostéra závisí predovšetkým od počtu ľudí v domácnosti a zloženia ich stravy.
Pri kompostovaní by sme mali dodržiavať základné pravidlá:
- Dôležité je čo tam dávame a hlavne v akom pomere: do kompostu dávame rôzne šupky, pokosenú trávu, ale aj halúzky, orezy, slamu, piliny.
- Veľkosť materiálu: niečo sa rozkladá dlhšie a niečo kratšie. Preto napríklad halúzky treba zmenšiť na veľkosť palca, aby sa rozložili rýchlejšie a lepšie sa miešali s inými zložkami.
- Dostatočný prísun vzduchu: občas kompost premiešame, aby sa jednotlivé zložky nevrstvili, ale miešali. Miešaním do kompostu dostaneme vzduch, ktorý je potrebný na to, aby kompost dýchal, a aby všetky mikroorganizmy, ktoré sú pri procese kompostovania dôležité, vedeli efektívne pracovať.
- Správna vlhkosť: kompost nesmie byť ani vlhký ani suchý – ak je suchý tak ho musíme pokropiť vodou a ak je mokrý, pridáme tam suchý materiál ako suché listy, štiepka, piliny, papierové obrúsky a premiešame. Správnu vlhkosť kompostu vieme zistiť tak, že si odoberieme za hrsť kompostu a stlačíme ho. Ak drží pokope a voda nevyteká, kompost má správnu vlhkosť.
Čo patrí do kompostéra?
- všetky šupky z ovocia a zeleniny (opatrne s citrusmi)
- škrupiny z vajec
- rolky z toaletného papiera
- servítky
- halúzky, orezy, piliny
- tráva, lístie zo stromov, slama
- káva, čajové vrecúška
- orechové škrupiny
- popol z dreva
Čo do kompostéra nepatrí?
- kuchynský olej
- sklo, plasty, nápojové kartóny
- výkaly mäsožravých domácich zvierat
- textil
- plienky
Tipy a triky
- Čo a ako kompostujeme záleží v prvom rade od toho kde kompostujeme. Kompostovať môžeme dnes prakticky kdekoľvek, v byte či v kancelárii, v komunite pri bytovom dome alebo na záhrade či na školskom dvore.
- Vo všeobecnosti platí, že čím menšie kúsky odpadu vkladáme do kompostéra, tým skôr sa nám kompost vytvorí. Preto je vhodné väčšie kusy zeleniny rozkrájať a škrupiny z vajec rozdrviť.
- Zdravý kompost je bez zápachu, vonia ako lesná pôda.
- Kompost po správnosti nikdy nezaorávame, iba ho jemne zapravíme do zeme.
Vedeli ste, že…
- Kedy je kompost zrelý zistíme tak, že vysejeme rýchloklíčivé semienka napr. žeruchy siatej, hrachu alebo fazule. Ak nám do týždňa vyklíči väčšina semien, kompost je vhodný na hnojenie. V prípade, že sú klíčne lístky zelenšie, kompost je vyzretý a v prípade, že sú žlté alebo hnedé, kompost je surový. Ak nám ale nevyklíčilo veľa semien, je potrebné kompost ďalej rozkladať.
- Aj surový kompost je možné využiť, ideálne je ním hnojiť v jeseni.
- Dostatok živín získa pôda a rastliny z vrstvy kompostu vysokej 1 cm raz ročne. Na 1 m2 pôdy teda potrebujeme 10 litrov kompostu.
Čo nerobiť
Podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch:
je pod hrozbou pokuty zakázané biologický odpad z údržby verejnej a súkromnej zelene a záhrad (vrátane cintorínov), a tiež biologicky rozložiteľný kuchynský odpad :
- spaľovať,
- vyhadzovať na nelegálne (čierne) skládky,
- ukladať do zberových nádob na zmesový komunálny odpad a odvážať ich na skládky odpadov.
Kuchynský biologicky rozložiteľný odpad
Od 1.1.2021 ( s výnimkami od 1.1.2023) majú samosprávy povinnosť zabezpečiť triedený zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu z domácností, teda zabezpečiť nádoby pre obyvateľov a pravidelný odvoz a následné spracovanie takto vytriedeného odpadu.
Viac informácií
Na stránke Ministerstva životného prostredia SR www.minzp.sk/odpady/letaky/ nájdete okrem vyššie uvedených letákov ku kompostovaniu a komunitnému kompostovaniu aj leták ohľadom využitia bioodpadu v záhrade:
https://www.minzp.sk/files/odbor-odpadoveho-hospodarstva/vyuzitie-bioodpadu-zahrada.pdf
Užitočné linky k vermikompostovaniu:
https://www.nulaodpadu.sk/vermikompostujme
https://kompostuj.me/2020/02/14/zaklady-vermikompostovania/
Užitočné linky ku komunitnému kompostovaniu:
https://kompostuj.me/kompostovanie-na-sidlisku/
http://www.priateliazeme.sk/spz/ako-kompostovat/v-domacnosti/komunitne-kompostovanie-obcanov
https://www.menejodpadu.sk/komunitne-kompostovanie-prva-cast/
