V prevažnej časti slovenských samospráv občania platia za odpad paušálny poplatok, ktorý nijakým spôsobom nezohľadňuje množstvo vyprodukovaného zmesového odpadu ani mieru vytriedenia jeho zložiek. Čoraz viac miest a obcí však spúšťa modernejší a spravodlivejší princíp určovania poplatkov – tzv. množstvový zber odpadu, ktorý zaviedli či už celoplošne alebo len na niektorých častiach svojho územia v kombinácii s paušálnym poplatkom.

Čo je množstvový zber?

Je to systém uplatňujúci princíp „plať za to, čo vyhodíš“, pri ktorom výška poplatku občana za odpad závisí od objemu nádoby, jej hmotnosti alebo frekvencie vývozu. Zákon o odpadoch ho definuje ako zber zmesových komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov, pri ktorom ich pôvodca platí miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady ustanovený podľa osobitného predpisu vo výške, ktorá je priamo úmerná množstvu týchto odpadov vyprodukovaných pôvodcom odpadu za daný čas.

Schéma pre množstvový zber odpadu
Aké sú hlavné výhody tohoto systému?

Spravodlivosť - poplatok sa odvíja od skutočného množstva vyprodukovaného odpadu. Zodpovední obyvatelia nie sú trestaní doplácaním na susedov, ktorí odpad netriedia.

Vyššia miera triedenia a odklon od skládkovania - keďže sa za triedený zber (plasty, papier, sklo) nepripláca ako za zmesový, obyvatelia majú silnú motiváciu dôslednejšie triediť. To platí aj pri biologicky rozložiteľnom kuchynskom odpade, ktorý výrazne ovplyvňuje váhu produkovaného zmesového odpadu.

Motivácia k environmentálnemu správaniu - ľudia sa prirodzene snažia predchádzať vzniku odpadu – napríklad používaním bezobalových nákupov, kompostovaním bioodpadu alebo uplatňovaním šetrnejších opatrení.

Pozrite si aj video z dielne Slovenskej agentúry životného prostredia:



Tri základné formy množstvového zberu odpadov

  • Kontajnerovo-intervalový zber: Výška poplatku sa odvíja od objemu zbernej nádoby, ktorú domácnosť využíva, a od ceny za jej vyprázdnenie. Domácnosti si vyberajú frekvenciu vývozu z ponuky stanovenej samosprávou (najčastejšie raz za dva týždne). Voľba intervalu závisí najmä od množstva produkovaného odpadu, miery triedenia a spôsobov predchádzania jeho vzniku, napríklad kompostovaním.

  • Nevážený množstvový zber: Rozhodujúcim faktorom je objem zbernej nádoby. Efektívnym riešením sú bubnové mechanizmy alebo nadstavby vybavené elektronickým zámkom a systémom evidencie odpadu. Tie umožňujú obmedziť množstvo odpadu odovzdaného pri jednom výsype na kapacitu nádoby, čím podporujú zodpovednejšie nakladanie s odpadom.

  • Vážený množstvový zber: Výška poplatku sa určuje podľa skutočnej hmotnosti vyprodukovaného odpadu. Každá zberná nádoba je označená jedinečným RFID čipom, ktorý je pri vývoze automaticky načítaný obsluhou zberového vozidla. Systém tak zaznamenáva údaje o hmotnosti odpadu z jednotlivých domácností aj celkové množstvo vyzbieraného odpadu. Takto získané dáta poskytujú mestám a obciam presný prehľad o produkcii odpadu a vytvárajú podklady na efektívnejšie riadenie odpadového hospodárstva.

Situácia na Slovensku

To, že zavádzanie množstvového zberu odpadu je na Slovensku na vzostupe, hovorí aj Správa o stave životného prostredia SR za rok 2024. Podľa nej malo platbu za odpad v roku 2024 paušálnym spôsobom nastavených 2 364 miest a obcí, čo je o 54 menej ako v predchádzajúcom roku. Poplatok vychádzajúci z množstvového zberu odpadu malo v roku 2024 zavedený 347 samospráv (približne každá ôsma obec). V porovnaní s rokom 2019 ide o nárast o 136. Navyše, v roku 2025 uspelo vo veľkej eurofondovej výzve so zameraním práve na zavádzanie množstvového zberu ďalších 78 miest a obcí.

Pozrite si tiež: Na stránkach informačnej platformy Zelené hospodárstvo sa dozviete o tom, ako modernizujú riešenia v odpadovom hospodárstve a nastavovaní poplatkov za odpady aj:

  • v Brezne
  • v Žiline
  • v Podbrezovej.

Zdroje:

  • odpad-portal.sk
  • menejodpadu.sk
  • enviroportal.sk